Korunovačný chrám, ale aj kostoly bez veží

Ak sa chcete dozvedieť viac, prehliadka Sakrálna Bratislava bude pre vás tá pravá. Počas dvoch hodín vám sprievodca do hĺbky priblíži históriu bratislavských kostolov a kláštorov, ako aj ich súčasné využitie.

Chrám, v ktorom korunovali uhorských panovníkov

Najväčším a najvýznamnejším, ale nie najstarším chrámom v Bratislave je Dóm sv. Martina. Kostol rovnakého mena pôvodne stál v areáli Bratislavského hradu, kde malo sídlo prepoštstvo a kapitula.  

 „Aj keď sa Dóm sv. Martina presťahoval z hradného vrchu už v roku 1221, gotický kostol, ktorý tu stojí dnes, bol postavený až po františkánskom kostole,“ hovorí sprievodkyňa Zuzana Godárová. Po desaťročiach stavebných prác bola centrálna loď vysvätená v roku 1452.

Počas 18. storočia boli do celého interiéru kostola pridané barokové prvky. Tie boli v 19. storočí v rámci regotizácie odstránené. Baroková kaplnka sv. Almužníka od rakúskeho sochára Juraja Rafaela Donnera však ostala zachovaná.

Najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina boli jednoznačne korunovácie. Najznámejším panovníkom korunovaným v tomto chráme bola Mária Terézia. Tieto slávne okamihy si mesto každoročne pripomína koncom júna.

Kostol zvestovania Pána na Františkánskom námestí, známy ako františkánsky, pochádza už z druhej polovice 13. storočia a bol postavený v gotickom štýle. Počas zemetrasenia, ktoré Prešporok, dnešnú Bratislavu, postihlo v roku 1590, však o svoju gotickú klenbu prišiel. Zachovalo sa iba presbytérium a bočné steny lode. Zrútenú klenbu v 17. storočí nahradila renesančná klenba.

Najkrajší barokový kostol

V Bratislave sa nachádza viacero barokových kostolov, avšak tým najkrajším je Farský kostol sv. Jána z Mathy na Župnom námestí, známy ako trinitársky či Trojička. Bol postavený v prvej polovici 18. storočia v duchu vrcholného baroka a ako vzor mu slúžil Kostol sv. Petra vo Viedni. Oválna loď kostola je zaklenutá kupolou, ktorá je vyzdobená unikátnymi iluzívnymi freskami od talianskeho umelca Antonia Galli Bibienu. Vytvárajú pocit väčšej výšky, než v skutočnosti kupola má.

V historickom centre mesta zaujme tiež neskoro renesančný, neskôr barokovo upravený Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa známy ako jezuitský. Bol postavený ako protestantská modlitebňa v prvej polovici 17. storočia, a preto nemá vežu. V roku 1672, po potlačení protestantského sprisahania, ho však evanjelikom odňali a odovzdali jezuitom. Tí chrám vnútri prestavali. Výsledkom je striedmy vonkajší vzhľad kostola, ktorý je v ostrom protiklade s jeho bohatým interiérom. O jeho rokokovej kazateľnici sa hovorí, že je najkrajšia v celom meste.

Modrý kostolík a kostol bez veže

Secesný Farský kostol sv. Alžbety z roku 1888 na Bezručovej ulici známy ako Modrý kostolík je jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií v meste. Jeho pôvodná farba však bola sivá so žltými reliéfmi na stenách. Modré boli len keramické šindle a ozdoby na stenách. Až neskôr bol celý kostolík premaľovaný namodro.

Bratislavská kalvária a Lurdy

Zmenami prešiel aj moderný Kostol Panny Márie Snežnej z roku 1948, avšak výrazne drastickejšími. Komunistickým mocipánom nebolo po chuti, že sa nad mestom na jeho štvorhrannej 50 m vysokej veži vypína neónový kríž a šíri tak posolstvo viery a nádeje. Najprv prikázali vypnúť jeho osvetlenie a neskôr dali vežu zbúrať, aby jedinou dominantou mesta bol pamätník sovietskych vojakov Slavín.

Samotný chrám stojí na bratislavskej Kalvárii, ktorej súčasťou je verná napodobenina Lurdskej jaskyne.

„Toto jedinečné pútnické miesto dala v bývalom kameňolome zriadiť grófka Gabriela Szápáryová po vlastnom hlbokom zážitku počas púte do francúzskych Lúrd koncom 19. storočia,“ hovorí Veronika Kolesárová, ktorá sem chodieva načerpať nové sily, či len tak v tichu porozmýšľať.

Funkcionalistický chrám

Postavený v 30. rokoch, kostol podľa návrhov architekta Michala Milana Harminca, tento kostol je súčasťou komplexu fary a internátu pre potreby evanjelickej cirkvi. V súčasnosti je národnou kultúrnou pamiatkou.

Foto: ECAV