Trianon – Zrod novej hranice

Jej prijímanie je dodnes kontroverznou a častokrát traumatizujúcou témou pre dedičov versaillského systému mierových zmlúv, ktorého bola zmluva z Trianonu súčasťou.

Po skončení prvej svetovej vojny víťazné veľmoci, podobne ako s inými porazenými štátmi, aj s Maďarskom ako jedným z dedičov bývalého Uhorského kráľovstva pripravovali podpísanie mierovej zmluvy. Jej cieľom bolo prihliadať na novú mocenskú situáciu v Európe a touto zmluvou sa pre mladé Československo ukončil komplikovaný proces tvorby nového štátu.

Zmluva podpísaná v júni 1920 na zámku Veľký Trianon vo Versailles sa venovala najmä dvom zásadným otázkam – štátnym hraniciam a národnostným menšinám. Kľúčovú úlohu počas prípravy zmluvy zohral generálny tajomník česko-slovenskej delegácie Štefan Osuský, významný slovenský právnik, diplomat, politik a pedagóg.

Takmer dva roky trvajúcu výstavu o Trianone sa autori z radov kurátorov SNM – Historického múzea rozhodli poňať nielen ako pripomienku tohto výročia, ale najmä ako príspevok k zdokumentovaniu zložitého procesu rozpadu historického Uhorska, k začleňovaniu Slovenska do nového československého štátu a k otázke formovania novej štátnej identity.

Do výstavy zakomponovali aj problematiku osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Na druhej strane výstava prostredníctvom fotografií, pohľadníc, letákov, archívnych prameňov i trojrozmerných predmetov prezentuje aj pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte, ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali.

Úvodná časť výstavy vovádza do deja udalosťami spojenými so zánikom stáročnej habsburskej monarchie a vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov na sklonku októbra 1918. V nasledujúcej časti sa návštevníkom na základe sprievodných textov a bohatého obrazového, numizmatického a archívneho materiálu približuje proces postupného administratívneho, ale aj hospodárskeho začleňovania oslobodených častí územia Slovenska pod autoritu československého štátu, a to najmä prostredníctvom Československej dočasnej vlády na Slovensku so sídlom v Skalici a Úradu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska so sídlom v Žiline, následne od februára 1919 v Bratislave.

Samotný akt vyhlásenia Československej republiky z praktického hľadiska ešte nezaručoval jej existenciu. Popri prevzatí štátnej administratívy bolo potrebné i vojensky ovládnuť územie Slovenska, ktoré v polovici novembra 1918 takmer celé obsadila maďarská armáda. Obsahovým jadrom výstavy je okruh venovaný vojenským operáciám a diplomatickému zápasu o južnú hranicu medzi Československom a Maďarskom na pozadí prebiehajúcej mierovej konferencie v Paríži. Komplikovaný zrod novej hranice približuje prezentácia vzácneho kartografického materiálu z fondov Slovenského národného archívu, s ktorým pracovala československá delegácia na mierovej konferencii v Paríži.

Na pozadí scénickej inštalácie imitujúcej interiér zámku Veľký Trianon vo Versailles sa odvíja téma mierových rokovaní víťazných mocností prvej svetovej vojny, ktoré trvalo pretvorili dovtedajšiu politickú mapu Európy. Československá delegácia sa na mierových rokovaniach v Paríži zúčastňovala od januára 1919. Podpísanie mierových zmlúv s Rakúskom, Nemeckom a Maďarskom malo zadefinovať hranice nového štátu, ktorého súčasťou malo byť aj Slovensko a Podkarpatská Rus.

Hranicu medzi Československom a Maďarskom definitívne stanovili na mierovej konferencii 12. júna 1919. Po viacerých diplomatických prieťahoch a rokovaniach sa maďarská vláda v máji 1920 rozhodla zmluvu podpísať, k čomu prišlo 4. júna 1920.

Piaty tematický okruh výstavy sa venuje otázke prouhorskej iredenty a odporu voči začleňovaniu Slovenska do Československej republiky. Vznik Československa síce väčšina slovenského obyvateľstva akceptovala, no nie všetci predstavitelia slovenského národného hnutia sa stotožnili s ideou pripojenia Slovenska k českým krajinám.

Odstredivé tendencie voči Československej republike sa prejavovali najmä v činnosti prouhorsky orientovaných politikov na východnom Slovensku, ktoré bolo etnicky najpestrejšie a kde bol vplyv slovenského národného hnutia najslabší. Táto ideovo precízne vystavaná záverečná časť výstavy sa ponára aj do náročnej problematiky kontinuity historickej pamäte, jej pretvárania sa v podmienkach budovania ideológie nového štátu.

V praxi sa to prejavilo premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazov na údajné česko-slovenské tradície, najmä oživením úcty k svätým Cyrilovi a Metodovi, ako aj posilnením úcty k svätému Václavovi na Slovensku, ktorá mala eliminovať na Slovensku hlboko zakorenenú úctu k svätému Štefanovi kráľovi. Symbolickým skoncovaním s uhorským dedičstvom malo byť odstránenie mileniálnych pomníkov na Devíne a v Nitre na Zobore, ako aj súsošia kráľovnej Márie Terézie v Bratislave, čo na výstave dokumentujú aj autentické dobové fotografie. Prostredníctvom bohatého výberu súdobej tlače a literatúry prináša výstava v závere pohľad na reflexiu 10. výročia vzniku Prvej republiky, respektíve podpísania Trianonskej zmluvy.

Trianonská mierová zmluva dala definítvnu bodku za obdobím podunajskej monarchie a nasmerovala Slovensko do novej etapy jeho dejín. Výstavu k storočnici tejto významnej historickej udalosti si môžete na druhom poschodí Bratislavského hradu pozrieť až do 1. mája 2023.