Môj priateľ Picasso

Azúrové pobrežie pútalo mnohých umelcov. Desiatky rokov tu žil a pracoval Pablo Picasso. S jeho menom sú spojené kúzelné miesta ako Juan-le-Pins, Mougins, Vallauris, Antibes, Monte Carlo či St. Tropez. Práve na týchto miestach sa skrížili cesty fotografa Edwarda Quinna s majstrom svetového mena. Na Azúrovom pobreží začínal fotografovať filmové hviezdy a populárne osobnosti. Pracoval pre Paris Match a mnohé iné magazíny a agentúry. Rozhodujúcim podnetom pre jeho fotografickú tvorbu bolo stretnutie s Picassom v roku 1951. Svojou prácou si získal umelcovu dôveru a úzko s ním spolupracoval do roku 1972. Picasso mu umožnil fotografovať ho pri rôznych činnostiach: Picasso pri maľovaní, Picasso sochár, Picasso v keramickej dielni.

Quinnov fotoaparát mohol nazrieť aj do umelcovho súkromia. Fotografoval ho pri odpočinku, pri stretnutiach s priateľmi, aj v rodinnom kruhu najprv s manželkou Françoise Gilotovou, neskôr s Jacqueline Roqueovou a deťmi aj s obľúbenými zvieratami. Počas tejto plodnej a úzkej spolupráce Quinn vytvoril takmer desať tisíc fotografií z Picassovho života a práce, ktoré približujú umelca z mnohých uhlov pohľadu tak, ako to mohol urobiť máloktorý fotograf. Mnohí svetoví fotografi Picassa fotografovali, boli však skôr zameraní na portrét, napr. Henri Cartier-Bresson, Robert Doisneau, Robert Capa, a i. a nemali možnosť sprostredkovať osobnosť Picassa v jeho umeleckej kreativite i ľudskej komplexnosti tak, ako Edward Quinn. Jeho fotografie sú síce bezprostredné záznamy, ktoré však nikdy vopred nearanžoval. Mal intuíciu, vedel ako najlepšie nastaviť kameru, aby výsledkom bola premena okamihu na svedectvo jedinečnosti osobnosti.

Výstava v Danubiane je výberom 125 fotografií, ktoré vznikli počas z dvadsaťročného priateľstva s Picassom. Je prevzatá z Musée Picasso v Antibes kde mala názov Picasso sans cliché.