Gerhard Kaiser: Nikdy nekončiace obrazy

Gerhard Kaiser, 1955 sa narodil v Bad Vöslau a pracuje v Enzesfeld-Lindabrunne v Dolnom Rakúsku. V rokoch 1975-1980 študoval na Universität für angewandte Kunst Wien (Univerzita úžitkového umenia vo Viedni), majstrovský kurz maľby a grafiky, prof. Oswald Oberhuber. Od roku 1976 vystavuje na
početných výstavách. Jeho diela možno nájsť vo významných múzeách a súkromných zbierkach,
vrátane: Múzeum Albertina, Viedeň, Belvedere 21, Viedeň, Múzeum Liaunig, Neuhaus, Štátne zbierky
Dolného Rakúska, Univerzita úžitkového umenia, Viedeň, Kultúrna kancelária mesta Viedeň,
Juhočeská galéria, Budĕjovice. Zbierky: Peter Liaunig Collection, Viedeň, Kraus Collection, Chicago,
USA, Hodin Collection, Londýn, Spojené kráľovstvo, Urban Collection, Waidhofen/Ybbs, Oberhuber
Collection, Viedeň, Rychlik Collection, Bad Vöslau, Hummel Collection, Viedeň, Brunmair Collection,
Viedeň, Hofians Collection, Baden.

Digitálne ukladanie obrázkov otvára Gerhardovi Kaiserovi nový svet. Všetko je obraz, všetko je nekonečné a obrazy sú večné. Pred tlačou na plexisklo, papier a plátno v špecifických organizačných systémoch obrazové dáta komprimuje, prekrýva, ohýba a upravuje a všetko digitálne miesi. Inými slovami, ide cestou pridávania. V prípade plátien sa často pridáva maliarsky zásah, ako to ukazuje obraz Reused (Opätovne použitý) na aktuálnej výstave.

Dvojica umelcov Charles a Ray Eamesovci vo svojom dokumentárnom filme‚ The Powers of Ten‘ zamerala svoj objektív na nekonečno. Zúženie zorného poľa vedie k nereprezentatívnemu videniu rovnako ako k rozostreniu hraníc, zväčšeniu a zmenšeniu veľkosti. S podobnými procesmi pracuje aj Gerhard Kaiser vo svojich digitálnych dielach: abstrahuje do malého a veľkého. Čím viac sa k obrázku približujete a čím ďalej sa od neho vzďaľujete, tým je abstraktnejší. Umelec často využíva materiály zo svojho najbližšieho okolia. „Som regulárny škrečok,“ hovorí. Osobitnú úlohu v umení Gerharda Kaisera zohrávajú aj jazykové prvky. Písmená a čiary sú zakryté, rozptýlené, nečitateľné alebo vyzerajú ako tajomné hieroglyfy. Diela Gerharda Kaisera sú v mnohých ohľadoch hrou úrovní, pretože popri prepínaní medzi písaním a obrazom, abstrakciou a reprezentáciou, zväčšovaním a zmenšovaním sa v dielach vyskytuje ďalšia nejednoznačnosť. Často sa objaví jeden alebo viac rámov obsahujúcich obrázky. Obraz v obraze má funkciu niečo zdôrazniť, akcentovať, poukázať na to. V kontexte Kaiserových diel, ktoré pracujú s prúdom obrazov, sa javí ako spôsob, ako obrazy zadržať a urobiť ich hmatateľnými, ako zastaviť vizuálne preťaženie. Už Andy Warhol, Robert Rauschenberg, Barbara Kruger, Gerhard Richter a mnohí ďalší poukázali na jednotlivé mediálne obrazy. Prítomnosť obrazu sa však zmenila od začiatkov popartu, ktoré sa touto problematikou tak intenzívne zaoberali. To sa zvýšilo len v dôsledku pokračujúceho digitálneho vývoja. Západné spoločnosti sú vystavené neustálej záplave obrazov a musia nájsť spôsob, ako sa s tým vysporiadať. Gerhard Kaiser sa vedome zaoberá touto záplavou obrazov a pôsobí proti nim abstrakciami, ktoré rozvíjajú ich vlastné vizuálne zákony.

Od Niny Schedlmayer: The pictorial heartbeat: on the digital art of Gerhard Kaiser (Obrazový tlkot srdca: o digitálnom umení Gerharda Kaisera)