K jeseni patrí aj oslava chýrnej kapusty

Zakazuje sa dnes a zajtra hňogat a druhích do roboti honit, zakazuje sa zahlédat, morútni ostat a druhím príki robit, zakazuje sa závidzet, blednút a červení od jedu ostat, zakazuje sa chudnút, diéti držat, druhím šmak do jedzeňá kazit a reči trúsit, že negdo je tenkí jak rúčka od motiki a negdo zas vižratí, zakazuje sa nad burčákem a vínem nos ohŕňat a druhích sledovat, kolko čeho vipili, a viprávjat o ních, že slopú jak zadarmo, zakazuje sa dzeci do postele honit, čertem, peklem, súsedma a žandárma strašit, šeckím, co prodávajú sa zakazuje do očú a do ušú šidzit, ludzí okrádat, ceni kazit a dane zatajovat, šeckím dokopi sa prikazuje dobrú vúlú spúsobama udržovat.

Starí Rimania na ňu nedali dopustiť, kapustu považovali za všeliek. Dokonca verili, že jej šťava zmierňuje príznaky opitosti. Má však aj mnohé iné klady, o ktorých ste možno ešte nepočuli. Vedeli ste napríklad, že pomáha proti demencii a má dvakrát viac vitamínu C ako majú citróny?

Pestovali ju i Kelti a od nich sa to naučili Slovania, ktorí zistili, že sa dá nakladať. Pre jednoduchú úpravu a dlhú skladovateľnosť sa veľmi rýchlo stala jednou z hlavných zložiek potravy. Kapusta sa postupne šľachtila a dnes si môžeme pochutnávať na mnohých odrodách bielej a červenej kapusty. Medzi najbežnejšie druhy patrí hlávková kapusta, potom je to čínska a pekinská kapusta.

„Surová či kvasená, pre zdravie je stvorená.“ Pravdivé heslo, ktoré neklame. Jedlá z kapusty na rôzne spôsoby sú pevnou súčasťou jedálnička väčšiny ľudí. A práve kapusta sa na tomto festivale predstaví v hlavnej úlohe.

V súčasnosti, vo svete popretkávanom modernou exotikou a vplyvov rôznych kultúr, nesmieme zabúdať ani na tradície. A medzi tie patrí aj výroba a konzumácia kvasenej kapusty, na ktorú nedali dopustiť naši predkovia. Počas chladných zimných večerov sa zohrievali práve kvasenou kapustou, ktorá obsahuje množstvo vitamínu C. Nielen staré porekadlo vraví – „Od kapusty chlap je hustý“, myslia si to aj vedci. Jej význam oceňujú najmä kvôli veľkému podielu živín, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov.

Dobrá povesť stupavskej kapusty je známa po stáročia. Už za čias Márie Terézie boli pestovatelia kapusty zo Záhoria výhradnými dodávateľmi cisárskeho dvora. Zaobísť sa bez obľúbenej stupavskej kapusty nemohli ani na špinavých štvrtkoch v Prešporku. Šlo o trhy s ovocím a zeleninou, na ktorých služobníctvu mešťanov ponúkali svoju produkciu trhovníci zo šíreho okolia. V správnej stupavskej kyslej kapuste po vykvasení cítiť jemnú chrenovú štipľavosť, má byť bielej až žltkastej farby a je pružná a chrumkavá.

O tom, že nejde o nejakú obyčajnú kapustu, svedčí aj fakt, že stupavské zelé v roku 2017 získalo chránené označenie pôvodu Európskej únie. Ide výlučne o kapustu, ktorú pestujú a spracúvajú v špecificky vymedzenej oblasti v Stupave a okolí. Po Žitavskej paprike je kyslá kapusta zo Stupavy iba druhou slovenskou potravinou v tejto kategórii.

Slovenské hlavné mesto kapusty si preto každoročne pripomína tradíciu pestovania a spracovania svojej najväčšej pýchy viacdňovými oslavami. Stupavské kapustové slávnosti ponúknu v prvý októbrový víkend bohatý kultúrny program zameraný na širokú verejnosť a určený pre všetky vekové kategórie, prehliadku farmárskych produktov a trh s názvom Kreatívna zóna, trojdňový remeselný jarmok a tiež možnosť bližšie spoznať pamätihodnosti a tradície Stupavy, vrátane najznámejšej, spojenej s kapustou.

Na slávnostiach bude aj množstvo súťaží, atrakcií, gastronomických variácií regionálnych jedál a živých koncertov. Sprievodné podujatia ako výstava veteránov, Fun zóna pre najmenších v areáli Kaštieľskeho parku a propagačná výstava drobnochovateľov v Malom parku zabavia, potešia, poučia a pohladia dušu.

Príďte na jeseň spoznať chuť Záhoria a oceniť pravé stupavské zelé. Tento rok máte tú možnosť od 30. septembra do 2. októbra.