Železná studienka

Je súčasťou Bratislavského lesoparku, ktorý v mene mesta spravuje mestská organizácia Mestské lesy. Nachádza sa na južnom okraji chránenej oblasti Malé Karpaty. Preteká ňou potok Vydrica, ktorý v strednej časti toku zásobuje vodou štyri rybníky. V blízkosti hlavného toku sú pramene, studničky a zamokrené plochy.

Zvláštnosťou Železnej studienky je harmónia technických stavieb (mlyny, náhony, rybníky, zariadenia lesného a rybného hospodárstva) s budovami obľúbenými pri výletoch Bratislavčanov všetkých generácií. Na Železnej studienke sa už pred stáročiami usadili mlynári a postavili tu mlyny. Vodné mlyny, ktoré sa spomínajú už v roku 1455, koncom 19. storočia zanikli a slúžili ďalej ako výletné reštaurácie. Bývali cieľovým bodom výletnej trasy vedúcej Hlbokou cestou, Kalváriou, Horským parkom, Patrónkou až na Červený most. Z týchto mlynov sa zachoval deviaty – Suchý mlyn. Klepáč, pôvodne 8. mlyn, je dnes príjemným miestom, kde sa môžete občerstviť. Zaujímavou technickou pamiatkou je sústava štyroch jazier vybudovaných v roku 1846 na pohon deviatich vydrických mlynov. Jazerá sa v súčasnosti využívajú na rybolov. Mesto ich chce perspektívne využívať aj na člnkovanie.

Železnú studienku pomenovali podľa železitého prameňa, ktorý tu vyviera. Čoskoro sa stala kúpeľmi kráľa Ferdinanda a chýr o liečivých účinkoch železitej vody lákal návštevníkov zo širokého okolia. Podnikaví prešporskí mešťania tu preto vybudovali kúpeľný dom s reštauráciou, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia asanovaný. Po analýze vôd v rokoch 1826 a 1857 sa zistilo, že nie sú minerálne. Kúpele Železná studienka zanikli a stali sa obľúbeným výletným miestom obyvateľov neďalekého Prešporka.

Železničná zastávka Železná studienka leží v blízkosti Červeného mosta pri údolí Vydrice. Je časťou trate, po ktorej 20. augusta 1848 prišiel do Bratislavy prvý vlak ťahaný parnou lokomotívou z Viedne. Trať dopomohla k rozvoju prvých železníc na Slovensku a umožnila spojenie Bratislavy s celým budúcim železničným systémom v Európe.