Kostol trinitárov

Vďaka jeho prepojeniu s rehoľným rádom trinitárov sa stal známejším pod názvom Kostol sv. Trojice. Ide o barokový kostol v bratislavskom Starom meste na Župnom námestí.

História kostola

Trojičný kostol bol postavený na mieste staršieho Kostola sv. Michala, ktorý obrancovia mesta dali zbúrať v roku 1529 spolu s osadou sv. Michala v čase tureckých vojen, aby mali lepší prehľad o útočiacich Turkoch. V roku 1717 začal rád trinitárov so stavbou nového kostola, ktorý bol vysvätený o desať rokov neskôr. Zároveň tento rád vybudoval vedľa kostola aj kláštor. V roku 1782 však cisár Jozef II. vo svojom „besnení proti kláštorom“ (Klostersturm) rád trinitárov nanešťastie zrušil a budovu získal župný úrad; nevyhovovala však jeho potrebám, preto bol kláštor takmer úplne zbúraný.  Dnes je to už len jeden z farských kostolov bratislavskej arcidiecézy.

Architektúra chrámu

Projekt kostola odráža nové myslenie 18. storočia, čo sa prejavovalo vo funkcii a tvare barokových kostolov, podčiarkujúcich priestor a svetlo. Architektonický návrh Kostola trinitárov sa údajne inšpiroval Kostolom sv. Petra vo Viedni. Je možné, že architekt viedenského kostola k projektu nejakým spôsobom prispel. Hlavný, vstupný portál, oslavujúci Svätú Trojicu, je bohato rokokovo zdobený.

Interiéru dominuje kupola s iluzívnou freskou od talianskeho barokového maliara Antonia Galliho Bibienu (1744).

V kostole sa nachádza hlavný oltár a niekoľko bočných oltárov. Pozrite sa hore a ešte aj dnes tam uvidíte modro-červený kríž, symbol rádu trinitárov. Najvýznamnejším dielom nachádzajúcim sa v chráme je veľký oltárny obraz predstavujúci sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois – zakladateľov rádu trinitárov – ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. Autorom tohto veľdiela z roku 1745 je Franz Xaver Palkó. Je zaujímavé, že si umelec na obraz namaľoval svoju podobizeň. Je to chlapec, nachádzajúci sa úplne napravo!

Oltár z oboch strán lemujú sochy sv. Agnesy (naľavo) a sv. Kataríny Alexandrijskej (napravo), ktoré sa pripisujú bavorskému sochárovi Johannovi Baptistovi Straubovi. Ďalej napravo od hlavného oltára vyčnieva umelecky prepracovaný oltár, ktorý vznikol roku 1736 na objednávku grófa Zičiho. Oltárny obraz nad ním je kópiou zázračného obrazu Krásnej Panny Márie z Regensburgu.

Popis zvyšných šiestich bočných oltárov:

• Vpravo vpredu: Oltár sv. Anny (s dcérou a Pannou Máriou)
• Vpravo v strede: Oltár sv. anjelov (držiacich obraz Piety)
• Vpravo vzadu: Oltár sv. Jána Nepomuka (český národný svätec)
• Vľavo vpredu: Oltár sv. Michaela Archanjela (víťazstvo nad diablom)
• Vľavo v strede: Oltár sv. Márie Magdalény (pri Ježišovom kríži)
• Vľavo vzadu: Oltár sv. Jána Envanjelistu (autor evanjelia sv. Jána)