Hrad Pajštún

História hradu

Pravdepodobnejší je názor, že hrad nechal vybudovať Rugerius z Tallesbrunnu (malej dedinky v susednom Rakúsku, neďaleko rieky Morava v časti zvanej Marchfeld) v poslednej tretine 13. storočia. Dal mu pravdepodobne nemecké meno v základnej podobe písané asi ako Peilenstein, z čoho sa v slovenskom jazykovom prostredí vyvinul hovorový tvar Pajštún. Isté je, že jestvoval pred rokom 1390, keď kráľ Žigmund daroval hrad Pajštún do dedičného vlastníctva Petrovi z rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po vymretí tohto rodu v roku 1543 mal hrad v prechodnej zálohy Gašpar Serédy.

V roku 1552 dostal Pajštún do užívania verný prívrženec kráľa Ferdinanda I., bratislavský župan Eck Salm, a o štyridsať rokov neskôr si so súhlasom cisára Rudolfa II. zálohovaný Pajštún vymenil so Salmovcami Mikuláš Pálffy. Tento zakladateľ bohatstva a slávy rodu, vojvoda ovenčený víťazstvami v bitkách s Osmanmi, v roku 1600 zomrel. O tri roky vdova Mária Fuggerová so synmi obdržala na Pajštún kráľovskú donáciu a v roku 1619 Pajštún pri delení majetku medzi súrodencami pripadol Pavlovi. Pavol Pálffy, vzdelaný a rozhľadený šľachtic, ktorý dosiahol hodnosť uhorského palatína, dal v štyridsiatych rokoch 17. storočia Pajštún veľkoryso prestavať. Práce zveril najvýznamnejším talianskym fortifikačným staviteľom a umelcom, ktorí pôsobili v habsburskej monarchii. Približne v tom istom čase prestavali aj kaštieľ v Stupave a postupne doň preniesli správu panstva. Hrad, napriek požiaru po zásahu bleskom v polovici 18. storočia, bol stále obývateľný. Osudným sa mu stali až napoleonské vojny. V júni 1809, počas ťaženia proti Viedni, francúzske vojská obsadili Bratislavu a okolie. Hoci hrady v 19. storočí už nemali strategický význam, Francúzi pred odchodom z tohto priestoru vyhodili Pajštún do povetria.

Súčasnosť

Pôvodný stredoveký hrad stál na vrcholovej plošine a zachovala sa z neho len časť murív nad východným zrázom. V 16. storočí, v dôsledku rastúceho osmanského nebezpečenstva Pajštún prestavali. Z tých čias pochádza polkruhová delová bašta v severnej časti opevnenia. V jej susedstve sa nachádzala hradná brána, ktorá bola pravdepodobne súčasťou stavby so zachovaným armovaným nárožím. Za ňou stál asi palác so suterénom zahĺbeným do skaly. Stavebné úpravy počas pálffyovskej prestavby vzhľad hradu celkom zmenili. Vrcholovú plošinu na západe vtedy uzavreli palácom, pred ktorým vybudovali predhradie opevnené sústavou bastiónov s delostreleckými pozíciami a zahrotenou delovou baštou. Predhradie sprístupnili zaklenutým prejazdom brány vo vysokej vstupnej budove, na ktorú nadväzovali dve podlažia dnes už nejestvujúceho objektu. Navonok bol členený trojicou arkierov podchytených konzolami ozdobenými ranobarokovými maskarónmi. Z tejto stavebnej etapy sa na hornej plošine hradu zachovali aj zvyšky zaklenutej podzemnej cisterny s tehlovým plášťom, zatiaľ čo južný palác nad skalnou stenou pripomínajú už len fragmenty muriva. Z hradných ruín je nádherný výhľad na Malé Karpaty a južnú časť Záhorskej nížiny. Za dobrého počasia vidieť až rakúske Alpy.

Ako sa na Pajštún dostať?

Vychádzku na hrad odporúčame začať pri kostole v obci Borinka (235 m), kde môžeme nechať aj zaparkované auto. Z priestranstva pred kostolom a obchodom odbočíme na sever do bočnej ulice. Sprevádzať nás budú červené turistické značky. Na rohu ulice stojí požiarna zbrojnica a na nej umiestnená tabuľa nás informuje o histórii hradu, ktorý sme si vybrali za cieľ návštevy. Ulicou, ktorá sa onedlho stáča doľava sa dostaneme až na nespevnenú cestu, ktorá vedie za obcou v lese hlbokým výmoľom. Vyššie pokračuje viac vrstevnicovým smerom. Onedlho z lúky na ľavej strane sa nám ponúka pekný výhľad na Borinku a okolie. Cesta smeruje k studničke, od ktorej nasleduje strmý výstup po spádnici vysokou bučinou pod hradné bralo. Do areálu hradu Pajštún (486 m) vstúpime južnou bránou.

Z Bratislavy:  Zo zastávky pod Novým mostom (alebo aj z Patrónky) autobusom č. 37 na konečnú zastávku do Záhorskej Bystrice. Odtiaľ je možno pokračovať po modrej značke až do Marianky a po červenej cez Borinku na Pajštún. Vychádzka trvá cca 1,5 hod.

Z Rače: Toto je najdlhšia, ale zároveň najkrajšia trasa. Z Rače sa vyberiete popri kúpalisku Zbojníčka po zelenej alebo modrej značke na Medené Hámre a následne po žltej (s odbočením na Dračí hrádok) na Kozlisko a červenou na Pajštún. Trvanie tejto trasy je 4 – 5 hodín.