Infolinka s online prepisom
Kráľovská minulosť
Korunovaní panovníci a ich manželky v Dóme sv. Martina
| Obdobie vlády | dátum korunovácie |
| Maximilián (1564-1576) | 8. 9. 1563 |
| Mária, jeho manželka | 9. 9. 1563 |
| Rudolf (1576-1608) | 25. 9. 1572 |
| Matej II. (1608-1619) | 19. 11. 1608 |
| Anna, jeho manželka | 25. 3. 1613 |
| Ferdinand II. (1619-1637) | 1. 7. 1618 |
| Mária Anna, prvá manželka Ferdinanda III. | 14. 2. 1638 |
| Ferdinand IV. (nevládol, zomrel v r. 1654) | 16. 6. 1647 |
| Eleonóra Gonzaga, tretia manželka Ferdinanda III. | 6. 6. 1655 |
| Leopold I. (1657-1705) | 27. 6. 1655 |
| Jozef I. (1705-1711) | 9. 12. 1687 |
| Karol III. (1711-1740) | 22. 5. 1712 |
| Alžbeta Kristína, jeho manželka | 18. 10. 1714 |
| Mária Terézia (1740-1780) | 25. 6. 1741 |
| Leopold II. (1790-1792) | 15. 11. 1790 |
| Mária Ludovika, tretia manželka Františka I. | 7. 9. 1808 |
| Karolína Augusta, štvrtá manželka Františka I. | 25. 9. 1825 |
| Ferdinand V. (1835-1848) | 28. 9. 1830 |
Mária Terézia
Karol III. (VI.) zomrel bez mužských potomkov a uhorskou panovníčkou sa stala jeho dcéra Mária Terézia. Aj po jej pompéznej korunovácii v júni 1741, bolo jej postavenie stále neisté, preto na zasadaní uhorského snemu 11. septembra v Bratislave žiadala finančnú aj vojenskú podporu proti svojmu nepriateľovi Fridrichovi Veľkému. Uhorskí magnáti ju podporili a výkrikom „Vitam et sanguinem“ prisvedčili, že za kráľovnú a na obranu ríše sú ochotní obetovať svoj „život a krv“. Vplyvná panovníčka, ktorá bola počas svojej 40-ročnej vlády iniciátorkou mnohých reforiem dala prestavať hrad na kráľovskú rezidenciu a na konci svojej vlády povolila zbúrať časť mestského opevnenia čím umožnila rozšírenie mesta.
