Ikonické stavby Bratislavy

Trojuholníkový obchodný dom Prior na Kamennom námestí bol kedysi najväčším obchodným domom v Československu a jeho otvorenie v roku 1968 spôsobilo riadnu senzáciu. Spolu s hotelom, s ktorým tvorí jeden celok, ho oceňujú pre zjednocujúci obklad z bieleho spišského travertínu aj využitie vtedajších technických vychytávok. Atrakciou boli prvé pohyblivé schody na Slovensku, zvonkohra či veľkoplošné hliníkové výklady.

Ikonický komplex obchodného domu a hotela od architekta Ivana Matušíka je len jedným z hodnotných objektov, ktoré by milovníci architektúry nemali na prechádzke Bratislavou obísť.

Ďalšou oceňovanou stavbou je Most SNP postavený v rokoch 1969 – 1972. Vďaka reštaurácii v tvare lietajúceho taniera s vyhliadkou na jeho jedinom pilóte je jednou z najväčších atrakcií mesta. Držitelia Bratislava CARD sa do nej dostanú výťahom zadarmo a neplatia ani za mestskú dopravu. Most si až do dnešných dní uchoval status technického unikátu. Ako jediný v Bratislave je zavesený na oceľových lanách a nemá žiadny pilier v prúde rieky.

Technicky aj vizuálne zaujímavou budovou je tiež obrátená pyramída Slovenského rozhlasu. Aj keď si verejnosť túto stavbu spája s normalizáciou a totalitným režimom, jej myšlienka vznikla ešte v čase uvoľnenia v 60. rokoch. V období normalizácie by takáto budova už bola nepredstaviteľná.

V pyramíde sa nachádza ďalšia vnútorná pyramída. Do nej architekti Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling umiestnili najcitlivejšie prevádzky rozhlasu – vysielacie a nahrávacie štúdiá. Sú to však hlavne unikátne koncertné sály a vnútorné átrium, pre ktoré rozhlas vyhľadávajú svetovo uznávaní architekti počas návštev Bratislavy.

Národná galéria aj vily na Slavíne

Ďalším významným objektom z tohto obdobia je premostenie Slovenskej národnej galérie od architekta Vladimíra Dedečka. Aj keď časť laickej verejnosti dodnes neprišla úplne na chuť tejto levitujúcej hranatej prístavbe, pre iných je to jeden z najvýznamnejších príkladov neskorého modernizmu na Slovensku.

Výnimočnou, a vôbec prvou povojnovou stavbou, ktorá bola na Slovensku vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, je krematórium v Lamači. Toto najvýznamnejšie dielo architekta Ferdinanda Milučkého oceňujú pre súlad jeho architektúry s prírodným prostredím lesa.

Počas prechádzok kľukatými, strmými uličkami vilovej štvrte Palisády nad hradom môžu návštevníci obdivovať vily rôznych štýlov – od romantizmu cez historizujúce slohy až po tie súčasné. Svojou ornamentálnou fasádou zaujme napríklad vila od architekta Juraja Tvarožeka na Tvarožkovej 4, rozprávková Zsigárdyho vila na ulici Francúzskych partizánov 8 alebo secesný bytový dom na Palisádach 18.

Bratislavské mrakodrapy

Pozoruhodnou je aj vojenská ubytovňa Hviezda od architektov Jána Strculu a Cyrila Sirotného, známa skôr pod názvom Kukurica, ktorá sa nachádza na Jarošovej ulici na okraji širšieho centra mesta. Je to jedna z prvých výškových budov v Bratislave, ale zaujme najmä svojím kruhovým pôdorysom.

Ak by milovníci architektúry hľadali prvý mrakodrap v meste, mali by sa vybrať do centra mesta, na Námestie SNP. Tu od roku 1935 stojí 45 metrov vysoký obchodný a obytný dom Manderla, ktorý nikto nenazve inak ako Manderlák. Dal ho postaviť úspešný mäsiar Rudolf Manderla a na jeho prízemí si zriadil mäsiarstvo.

Súčasná architektúra

Od pádu socialistického režimu zažíva Bratislava staviteľský boom, ktorého výsledkom je vznik úplne nových štvrtí kombinujúcich obytné, kancelárske a obchodné priestory ako Eurovea a River Park na nábreží Dunaja alebo Sky Park s elipsovitými obytnými vežami. Ten navrhlo britské architektonické štúdio prominentnej architektky Zahy Hadid.

Za dobrou architektúrou sa oplatí vybrať aj do okrajových častí mesta. Napríklad v Čunove sa na umelom polostrove nachádza galéria Danubiana Meulensteen Art Museum. V nej si prídu na svoje milovníci výtvarného umenia a architektúry.