☎ Kontaktujte naše Turistické informačné centrum: 02/16 186, 02/54 419 410, caption-closing Infolinka s online prepisom

Kontaktujte nás

Vaše telefonické dopyty radi zodpovieme počas pracovných dní v čase od 9:00 do 16:00.

Môžete nás tiež kontaktovať e-mailom na adrese touristinfo@visitbratislava.com.

 

Infolinku s prepisom nájdete na tomto linku

Fašiangy v Bratislave

Hoci Fašiangy vnímame skôr cez tradície na vidieku, v mestách a v súčasnej Bratislave majú špecifickú podobu maškarných bálov, tanečných zábav a plesov. Oslavy fašiangov na vidieku aj v meste spájali sprievody masiek a jedenie šišiek, fánok či zabíjačkových špecialít. V mestách sa v minulosti v tomto čase konali sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry a prijímanie učňov za tovarišov.

Fašiangy vychádzajú prapôvodne z antických slávností. Datujú sa až do rímskych čias, kedy sa nazývali saturnálie, luperkálie, dionízie, bakchanálie, mamurálie či liberálie. Rôzne slávnosti a obrady súviseli s bohmi Bakchusom, patrónom vínnej révy a hodovania a Saturnom, bohom poľnohospodárstva a úrody.

Korene fašiangov siahajú aj k slovanským pohanským predkom, kde sa spájali s vyháňaním zimy, smrti a prinášaním jari. V období Veľkomoravskej ríše sa na území Slovenska používal pre ne výraz mjasopust, v Česku dodnes masopust.

Sú pre ne typické ľudové zábavy, hry, či karnevaly, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú najmä zvieracie masky. Strašidelné masky majú podľa povier ochrániť pred negatívnymi silami a zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Naši predkovia verili, že nimi vyplašia démonov a zlých duchov. Najčastejšou maskou je turoň, obľúbená však je aj koza, kôň či medveď. Neskôr masky údajne parodovali príslušníkov jednotlivých vrstiev a stavov.

V stredoveku sa zaužíval názov vyvodený z nemeckého Fastenschank, Faschang. Týmto termínom sa označovalo posledné čapovanie liehovín pred pôstom, ktorý po fašiangoch nasledoval a v kresťanskej tradícii trvá 40 dní. Počas neho sa už obvykle na znamenie vážnosti tohto obdobia nekonali nijaké zábavy.

Preto sa obdobie zábavy skončí symbolickým pochovávaním basy. V utorok, v predvečer Popolcovej stredy, ako paródiu na skutočný pohreb pochovali do zeme tento hudobný nástroj. Vyjadrovalo to zákaz akejkoľvek zábavy počas nasledujúceho Veľkého pôstu.