Klasika v Bratislave
Predstavte si miesto, kde krása baletu, sila filharmonickej hudby či opery a intimita komorného koncertu prevezme nad vami kontrolu.
Miesto, kde výnimoční hudobníci vytvoria večer plný zážitkov pre Vašu dušu.
Pri prechádzke Starým Mestom si určite všimnete rad pamätných tabúľ na stenách palácov. Spájajú mesto s mnohými predstaviteľmi klasickej hudby, ktorí hrali svoje sonáty priamo v domoch šľachtických rodín. Wolfgang Amadeus Mozart údajne v roku 1762 iba ako šesťročný koncertoval na Ventúrskej ulici. V roku 1820 vystúpil Franz Liszt ako deväťročný na mieste, kde dnes stojí Univerzitná knižnica. Odvtedy pravidelne navštevoval Bratislavu.
V priebehu 18. storočia pôsobil rakúsky skladateľ a predstaviteľ viedenského klasicizmu Joseph Haydn ako dirigent kniežaťa Mikuláša I. Esterházyho v jeho paláci na Kapitulskej ulici (zrúcaniny sa tam nachádzajú dodnes). Haydn hral aj na svadobnej ceremónii dcéry Márie Terézie v roku 1772, ktorá sa konala v Grassalkovičovom paláci, dnes sídle slovenského prezidenta.
Esterházy vo svojom paláci hostil aj Haydnovho a Mozartovho študenta, Ludwiga van Beethovena, ktorý Bratislavu navštívil viackrát a mal tu veľa známych. Aj Bratislava sa môže pochváliť svetovým talentom. Johann Nepomuk Hummel sa narodil v roku 1778 na Nedbalovej ulici, kde dnes môžete nájsť jeho múzeum.
Hummel bol dva roky Mozartovým spolubývajúcim a hovorí sa, že Mozart ho aj priamo vyučoval. Štyridsaťosem rokov po jeho smrti odohral ruský klavirista a skladateľ Anton Rubinstein pamätný koncert v Bratislave. Vyzbierané peniaze sa použili na výstavbu pamätníka venovaného Hummelovi.
Na bohatú tradíciu umenia nadväzujú dnes mnohé inštitúcie v meste. Slovenské národné divadlo (SND) bolo založené v roku 1920. Baletné a operné predstavenia sa momentálne odohrávajú v dvoch budovách: historickej, ktorá bola postavená v neoklasicistickom štýle v rokoch 1884 – 86 a nachádza sa na Hviezdoslavovom námestí, a novej, ktorá bola otvorená v roku 2007 a je situovaná na nábreží Dunaja. O tom, že sa SND oplatí navštíviť, svedčí aj obrovský záujem Rakúšanov o divadelné predstavenia.
Budova Reduty, dnešného pôsobiska Slovenskej filharmónie, patrí v súčasnosti k najvýznamnejším historickým kultúrno – spoločenským a reprezentačným stavbám starého mestského jadra. Bývalá tereziánska sýpka, postavená na príkaz Márie Terézie roku 1773, bola v rokoch 1913-1919 prestavaná v neobarokovom štýle s prvkami rokoka a secesie. Na výzdobe fasády a interiérov sa podieľali mnohí slovenskí i zahraniční majstri. Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia sa budova Reduty stala sídlom Slovenskej filharmónie. Odvtedy ponúka širokej verejnosti kultúrne vyžitie v podobe bohatého koncertného života za účasti špičkových umelcov a umeleckých zoskupení z celého sveta.