Hrad Devín

Patrí k najvýznamnejším historickým a archeologickým lokalitám v strednej Európe a jedinečne dokumentuje históriu osídlenia dnešného Slovenska. Vďaka jeho strategickej polohe bol hradný kopec osídlený už v praveku a kontrolovali ho alebo oň bojovali mnohé národy. Sídlili tu Kelti, Rimania z neho kontrolovali svoju hranicu, Slovania tu vybudovali obávanú pevnosť a neskôr hrad po stáročia strážil západnú hranicu uhorského kráľovstva. Mnohokrát bol dobytý, ale vždy bol znovu opravený a zosilnený. Napokon nebol zničený v boji, ale bezdôvodne vyhodený do vzduchu francúzskym vojskom v roku 1809. Komu nezaimponuje niekoľko tisíc rokov histórie, ten bude očarený prírodnou scenériou a fantastickým výhľadom.

Nezabudnuteľný výhľad sa naskytá aj z horného hradu, kde je inštalovaná stála expozícia Hrad Devín v 13. – 20. storočí. Prostredníctvom archeologických nálezov  z hradu Devín doplnených o historické skutočnosti sú tu prezentované jednotlivé fázy budovania hradu. Expozícia je umiestnená v atraktívnych priestoroch hradného skalného brala.

Informácie o vstupnom nájdete TU.

100% zľava s Bratislava CARD – platí na jednorazový vstup.

Posledný vstup vždy 45 minút pred zatvorením areálu.

Od Nového mosta premáva autobus č. 29 priamo pod hrad. K hradu sa je možné dostať aj loďou po Dunaji – viac info nájdete www.lod.sk.

Miesto na sútoku riek Dunaja a Moravy bolo osídlené od praveku. Po Keltoch od 1. – 4. storočia bol Devín súčasťou systému Limes romanus. V 9. storočí je spojený s menom kniežaťa Rastislava. Postupne na hornom hrade vznikla pohraničná kráľovská pevnosť. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. V roku 1961 bol vyhlásený za NKP.

Zaujímavosti o hrade Devín

Slovanská bazilika: V 9. storočí sa z Devína stalo dôležité centrum prvého štátneho útvaru západných Slovanov – Veľkej Moravy. Bola tu vybudovaná veľká pevnosť s kostolom na vrchole kopca. Nájdete tu zrekonštruované základy tohto kostola a jeho malý model.

Jaskyne: V skalnom brale boli využívané už v praveku, neskôr Rimanmi a Slovanmi. Prechádzajú celou skalou a postupne boli upravované. Neskôr boli napojené na horný hrad a využívali sa na uskladnenie potravín. Časť je sprístupnená a obsahuje zaujímavú výstavu venovanú histórii hradu.

Veľkomoravská misia svätých Cyrila a Metoda: Na tejto tematickej ceste spoznáte prostredníctvom špeciálnej mobilnej aplikácie a mapy s príbehom pamiatky a miesta spojené s Veľkou Moravou nesúce odkaz solúnskych bratov, ktorej súčasťou bol aj Devín. Vierozvestcovia, ktorí sem prišli v roku 863, zohrali na našom území kľúčovú úlohu pri šírení liturgie – a to vytvorením hlaholiky – prvého písma prispôsobeného na slovanskú reč, ako aj získaním pápežského súhlasu na to, aby mohla byť staroslovienčina liturgickým jazykom. Okrem poznávania kultúrno-historických pamiatok či prírodných jedinečností na tejto ceste spoznáte aj regionálnu gastronómiu či tradície, oblastné zvyklosti, lokálne produkty a zažijete veľa dobrodružstva.

TIP: Devínsky ríbezlák Vinohradníctvo bolo v minulosti jednou z hlavných činností devínčanov. Archeologické nálezy nádob na víno a nástrojov na pestovanie viniča pochádzajú ešte z čias Keltov. Najviac dôkazov o vinohradníctve je z obdobia staroslovanského osídlenia v 9. – 10. storočí. Ríbezle vraj v Devíne vysadili vo väčšom rozsahu po tom, ako koncom 19. storočia zničila nákazlivá choroba mnohé vinice v celej Európe, vrátane tých devínskych. V roku 1922 Alois Sonntag založil veľkovýrobu ríbezľového vína. Okrem neho vyrábal aj ríbezľový vermut, ktorý získal zlatú medailu na výstave v Paríži. Odvtedy sa devínsky ríbezlák stal fenoménom, známym široko – ďaleko