Korunovačná slávnosť
Hľadáte miesto, kde by sa mohla konať ďalšia “exkluzívna slávnosť”, akou je napríklad korunovácia kráľa? Čo takto Bratislava?
Bola bezpečným útočiskom s dvojitým opevnením a v minulosti úspešne odolávala osmanským nájazdom. Počas obradu bol teda budúci kráľ v bezpečí, rovnako ako šľachta a duchovenstvo, ktorí mali zvoliť a následne korunovať nového kráľa na uhorskom tróne. Bezpečnosť predsa nemohli nechať na náhodu.
Bratislava mala však aj ďalšie pozitíva: výbornú polohu na Dunaji, geograficky spájala rakúsko-uhorskú ríšu, prekrásnu Katedrálu sv. Martina a vedenie mesta, ktoré privítalo slávu a kráľovské výsady spojené s poctou „korunovačného mesta”. Maximilián (prijal žezlo 8. septembra 1563 v Bratislave ako prvý z jedenástich uhorských kráľov a siedmych kráľovských manželiek) začal tradíciu korunovácií, ktoré pokračovali až do roku 1860, keď sa obrad presunul do Budapešti.
Bratislava sa aj dnes hlási k dedičstvu korunovačného mesta prostredníctvom Bratislavských korunovačných dní, ktoré sa konajú každoročne v lete (pripomínajúc korunováciu Márie Terézie z 25. júna 1740). Účinkujúci stvárňujú ostrihomského arcibiskupa, budúceho panovníka či panovníčku a niekoľkých šľachticov. Sú prezlečení do dobových kostýmov a symbolicky približujú priebeh korunovácie. Počas víkendu sa v meste konajú viaceré sprievodné podujatia ako vinársky festival Frankovky, pečenie vola či ľudová veselica.
Pôvodne sa korunovácia začínala sprievodom od Bratislavského hradu k Dómu sv. Martina, kde sa konal samotný obrad. Na vrchole Dómu určite neprehliadnete pozlátenú repliku uhorskej koruny – symbolu uhorských kráľov, ktorá váži 150 kilogramov.
Sprievod ďalej pokračoval z Dómu sv. Martina pozdĺž korunovačnej cesty cez staré mesto. Každý si túžil uchytiť jednu z korunovačných mincí, ktoré sa hádzali zhromaždenému davu. Dnes trasu symbolizujú malé korunky vtesané do pešej zóny vedúcej od Dómu cez Hlavné a Františkánske námestie až po Michalskú bránu.